Španielska vojna za nezávislosť, známa v iných jazykoch tiež akoPolostrovná vojna aleboVojna na Pyrenejskom polostrove, bola jedna znapoleonských vojen. Trvala medzi rokmi1808-1814.
Španielsky národ sa ale touto novou, z cudziny dosiahnutou vládou cítil byť ponížený a odmietol ju preto akceptovať. Už pred Jozefovým príchodom do krajiny vypukli proti Francúzom celonárodne povstania. Velenie vzbúrencov (ústrednájunta) sa síce dopustilo niektorých chýb, keď často zasahovalo nanajvýš nezmyselným spôsobom do vojenských operácií alebo odvolávala schopných generálov, avšak jeho výzvou kuguerillovej vojne v decembri1808 nastal v bojoch zásadný zvrat. Nepretržité útokyguerrilleros vyčerpávali francúzskych okupantov a znemožňovali im tak využiť ich víťazstvo na otvorenom poli.
K podpore povstalcov prispeli tiež občasné ťaženie Britov do Španielska vedenýchArthurom Wellesleyem, neskorším vojvodom z Wellingtonu, hoci Briti boli vždy po niekoľkých menších úspechoch prinútení postupujúcimi Francúzi k ústupu späť doPortugalska. V januári1810 vstúpilifrancúzske vojská do Andalúzie a po dobytíAlmeidy vpadlo v auguste 80 000 Francúzov do Portugalska s cieľom vyhnať odtiaľto Britov. Porážka povstalcov sa zdala byť neodvratnou, zvlášť keď sa predovšetkým vyššie a majetnejšie vrstvy obyvateľstva začali pridávať na stranu bonapartistického kráľa. DoCádizu, kam sa junta uchýlila, boli zvolané CORTESY, ktoré v roku1812 vypracovali prvú modernú,liberálnuústavu Španielska, neformálne nazývanúLa Pepa. Ústava počítala so vznikomkonštitučnej monarchie, v ktorej by zákonodarná právomoc patrila cortesom a okrem iného tiež požadovala zrušenie inštitúcie inkvizície. Tento dokument bol vo svojej dobe nadmieru pokrokový a stal sa základom neskoršieho španielskeho ústavného vývoja.
V Portugalsku sa zatiaľ Wellesley úspešne ubránil francúzskym útokom, ktorých dlhé zásobovacie línie boli súčasne napádané španielskymi povstalcami. Wellesley bol následne Cortes poverený velením všetkých španielskych vojenských síl. V januári 1812 Wellesley začal nové ťaženie do Španielska a potom, čo porazil Francúza uSalamanky, vtiahol v auguste 1812 do Madridu. Pod tlakom posilnených francúzskych vojsk bol síce znovu prinútený k ústupu za portugalskej hranice a Madrid tak bol naposledy obsadený Francúzmi, avšak katastrofa Napoleonovho vojska vRusku mala zásadný vplyv aj na vývoj vojny naPyrenejskom polostrove. V júni1813 boli Francúzi definitívne porazení vbitke pri Vitorii a následne sa pred vytrvalo postupujúcim Wellesleyom stiahli späť zaPyreneje.Španielsko tak znovu nadobudlo svoju nezávislosť.
