Movatterモバイル変換

[0]ホーム
URL:

Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Španielčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
španielčina
kastílčina
(español, castellano)
RegiónŠpanielsko,Hispanoamerika,Rovníková Guinea
Počet hovoriacich489 miliónov ako materinský jazyk (2020)
75 miliónov akodruhý jazyk a hovoriacich s obmedzenou kapacitou + 22 miliónov študentov
Poradie2
Klasifikáciaindoeurópske jazyky
Písmo(španielska)latinka
španielske Braillovo písmo
Postavenie
Úradný jazykArgentínaArgentína,BolíviaBolívia,ČileČile,KolumbiaKolumbia,KostarikaKostarika,KubaKuba,Dominikánska republikaDominikánska republika,EkvádorEkvádor,SalvádorSalvádor,Rovníková GuineaRovníková Guinea,GuatemalaGuatemala,HondurasHonduras,MexikoMexiko,NikaraguaNikaragua,Nové Mexiko (USA),PanamaPanama,ParaguajParaguaj,PeruPeru,PortorikoPortoriko (USA),ŠpanielskoŠpanielsko,UruguajUruguaj,VenezuelaVenezuela,Západná SaharaZápadná Sahara
Európska úniaEurópska únia
OSN jeden zo 6 jazykovOSN
RegulátorReal Academia Española (Španielska kráľovská akadémia)
Jazykové kódy
ISO 639-1es
ISO 639-2spa
ISO 639-3spa
Mapa rozšírenia
     Španielčina ako úradný jazyk
     Španielčina ako spoluúradný jazyk
     Neúradný, ale hovorí ním viac ako 20% populácie
Wikipédia
Adresaes.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, La Enciclopedia Libre
Pozri aj:Jazyk –Zoznam jazykov
Základné frázy jazykaŠpanielčina
ÁnoSí
NieNo
MožnoTal vez
AhojHola
DovideniaAdiós
ĎakujemGracias
PrepáčtePerdone
Hovoríš po španielsky?¿Habla usted español?
Ľúbim ŤaTe amo
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„Todos los seres humanos nacen libres e iguales en dignidad y derechos y, dotados como están de razón y conciencia, deben comportarse fraternalmente los unos con los otros.“

Španielčina (po španielsky:español; úplné alebo čiastočné synonymum:kastílčina - po španielsky:castellano) jerománsky jazyk, ktorý vznikol naPyrenejskom polostrove vEurópe; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne vŠpanielsku a vAmerike. Je todruhý najpoužívanejší materinský jazyk na svete pomandarínskej čínštine aštvrtý najpoužívanejší jazyk na svete poangličtine, mandarínskej čínštine ahindčine.

Španielčina je súčasťouIberorománskej skupiny jazykovindoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá sa vyvinula z niekoľkých dialektovvulgárnej latinčiny naPyrenejskom polostrove po rozpadeZápadorímskej ríše v 5. storočí. Najstaršie latinské texty so stopami španielčiny pochádzajú zo stredo-severu Pyrenejí v 9. storočí[1] a prvé systematické písomné používanie jazyka sa stalo vTolede, významnom mesteKastílskeho kráľovstva, v 13. storočí. Začiatkom roku 1492 sa španielsky jazyk dostal do miestokráľovstvaŠpanielskeho impéria, predovšetkým doAmeriky a na územia vAfrike,Oceánii a naFilipínach.[2]

Názvy jazyka

[upraviť |upraviť zdroj]

Slovenčina

[upraviť |upraviť zdroj]

Na Slovensku znie kodifikovaný a primárne používaný názov tohto jazyka, ako aj názov používaný zo stranyÚGKK SR,španielčina[3][4][5][6][7][8].

Názovkastílčina nie je kodifikovaný a používa sa oveľa menej často než slovo španielčina, a ak sa používa, tak skôr na označenie historického dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo menej často na označenie súčasného kastílskeho dialektu[9][10][11][12][13][14]. Porovnaj aj článokkastílčina.

Španielsky hovoriace štáty

[upraviť |upraviť zdroj]
Mapa označujúca miesta, kde sa tento jazyk nazývacastellano (červená farba) aleboespañol (modrá farba)

V španielsky hovoriacich štátoch niektoré štáty uprednostňujú názovespañol ("španielčina"), iné názovcastellano ("kastílčina") - porovnaj obrázok.

Názov castellano (kastílčina) alternatívne, a pôvodne, znamená dialekt bývaléhoKastílskeho kráľovstva. Dialekt bývalého Kastílskeho kráľovstva sa v novoveku stal úradným jazykom všetkých národov Španielska, a tak sa stal vlastne španielčinou[15]. Porovnaj aj článokkastílčina.

Štát Španielsko

[upraviť |upraviť zdroj]

Štát Španielsko má v ústave z roku 1978 (v znení z roku 2022) o úradnom jazyku uvedené : „El castellano es la lengua española oficial del Estado. Las demás lenguas españolas serán también oficiales en las respectivas Comunidades Autónomas de acuerdo con sus Estatutos.“ („Kastílčina je úradným španielskym [t.j. v Španielsku používaným] jazykom štátu. Ostatné španielske jazyky budú takisto úradnými v príslušných autonómnych spoločenstvách v súlade s ich ústavami“)[16]. Táto šalamúnska formulácia v španielskej ústave je dôsledkom odporu nešpanielskych národov Španielska k používaniu názvu španielsky jazyk na označenie hlavného jazyka Španielska[15].

V rozpore s týmDiccionario panhispánico de dudas publikovaný Španielskou kráľovskou akadémiou (t.j. kodifikátorom španielčiny) uvádza, že hoci je slovo castellano platným synonymom slova español, treba uprednostniť slovo español a slovo castellano používať len na označenie dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo súčasného kastílskeho dialektu[17]. V rokoch 1713 až 1923 však Španielska kráľovská akadémia jazyk nazývala castellano[chýba zdroj].

Rozšírenie

[upraviť |upraviť zdroj]
Súčasné nárečia španielčiny (norte = sever, sur = juh, insular = ostrovné)

Odhaduje sa, že existuje viac ako 437 miliónov ľudí, ktorí hovoria španielskymaterinským jazykom, čo ho podľa počtu rodených hovoriacich kvalifikuje nadruhú pozíciu v zoznamoch jazykov.Instituto Cervantes tvrdí, že podľa odhadov existuje 477 miliónov rodených španielsky hovoriacich osôb a 572 miliónov španielsky hovoriacich osôb, ktorý ním hovoria ako prvým alebo druhým jazykom - vrátane osôb s obmedzenou kompetenciou - a viac ako 21 miliónov študentov španielskeho jazyka ako cudzieho jazyka.

Španielčina je úradným alebo národným jazykom vŠpanielsku,Rovníkovej Guinei a18 krajinách a jednom území v Amerike.Celkový počet hovoriacich v Amerike je asi 418 miliónov. Je to tiež voliteľný jazyk naFilipínach, pretože to bolašpanielska kolónia v rokoch 1569 až 1899. VEurópskej únii je španielčinamaterinským jazykom 8 % populácie, ďalších 7 % ju hovorí druhým jazykom. Krajinou s najväčším počtom rodených hovoriacich jeMexiko.[18] Španielčina je najpopulárnejším druhým jazykom, ktorý sa učia vSpojených štátoch.[19] V roku 2011 sa v prieskume amerického spoločenstva odhadovalo, že z 55 miliónov obyvateľov hispánskeho USA, ktorí majú päť rokov a viac, 38 miliónov hovorí v domácnosti po španielsky.

Španielčina je jedným zo šiestich úradných jazykovOSN a tretím najhovorenejším jazykom na svete.[20] Ako úradný jazyk ho používa ajEurópska únia,Organizácia amerických štátov,Únia juhoamerických národov,Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku,Africká únia amnoho ďalších medzinárodných organizácií.[21]

Napriek veľkému počtu hovoriacichnie je španielsky jazyk vo vedeckých prácach prominentný, aj keď je vhumanitných vedách je lepšie zastúpený.[22] Približne 75% vedeckej produkcie v španielčine je rozdelených do troch tematických oblastí: spoločenské vedy, lekárske vedy a umenie/humanitné vedy. Španielčina je po angličtine a čínštine tretím najpoužívanejším jazykom na internete.[23]

Krajiny s významnou španielsky hovoriacou populáciou[chýba zdroj]
Abecedné poradiePočet hovoriacich
  1. Andorra (40 000)
  2. Americké Panenské ostrovy (3 980)
  3. Argentína (41 248 000)
  4. Aruba (105 000)
  5. Austrália (150 000)
  6. Belize (130 000)
  7. Bolívia (7 010 000)
  8. Bonaire (5 700)
  9. Brazília (19 700 000)
  10. Čile (15 795 000)
  11. Čína (250 000)
  12. Curaçao (112 450)
  13. Dominikánska republika (8 850 000)
  14. Ekvádor (10 946 000)
  15. Filipíny (2 900 000)
  16. Fínsko (17 200)
  17. Francúzska Guyana (13 000)
  18. Francúzsko (2 100 000)
  19. Nemecko (410 000)
  20. Guatemala (8 163 000)
  21. Guyana (198 000)
  22. Haiti (1 650 000)
  23. Holandsko (17 600)
  24. Honduras (7 267 000)
  25. Izrael (160 000)
  26. Japonsko (500 000)
  27. Kanada (272 000)
  28. Kolumbia (45 600 000)
  29. Kórejská republika (90 000)
  30. Kostarika (4 220 000)
  31. Kuba (11 285 000)
  32. Kuvajt (1 700)
  33. Libanon (2 300)
  34. Mexiko (106 255 000)
  35. Maroko (960 706)
  36. Nový Zéland (26 100)
  37. Nikaragua (5 503 000)
  38. Panama (3 108 000)
  39. Paraguaj (4 737 000)
  40. Peru (26 152 265)
  41. Portugalsko (1 750 000)
  42. Portoriko (4 017 000)
  43. Rakúsko (1 970)
  44. Rovníková Guinea (447 000)
  45. Rumunsko (7 000)
  46. Rusko (1 200 000)
  47. Salvádor (6 859 000)
  48. Spojené štáty (41 000 000)
  49. Spojené kráľovstvo (900 000)
  50. Španielsko (44 400 000)
  51. Švédsko (39 700)
  52. Švajčiarsko (172 000)
  53. Taliansko (455 000)
  54. Trinidad a Tobago (32 200)
  55. Turecko (29 500)
  56. Uruguaj (3 442 000)
  57. Venezuela (26 021 000)
  58. Západná Sahara (341 000)
  1. Mexiko (106 255 000)
  2. Kolumbia (45 600 000)
  3. Španielsko (44 400 000)
  4. Argentína (41 248 000)
  5. Spojené štáty (41 000 000)
  6. Peru (26 152 265)
  7. Venezuela (26 021 000)
  8. Brazília (19 700 000)
  9. Čile (15 795 000)
  10. Kuba (11 285 000)
  11. Ekvádor (10 946 000)
  12. Dominikánska republika (8 850 000)
  13. Guatemala (8 163 000)
  14. Honduras (7 267 000)
  15. Bolívia (7 010 000)
  16. Salvádor (6 859 000)
  17. Nikaragua (5 503 000)
  18. Paraguaj (4 737 000)
  19. Kostarika (4 220 000)
  20. Portoriko (4 017 000)
  21. Uruguaj (3 442 000)
  22. Panama (3 108 000)
  23. Filipíny (2 900 000)
  24. Francúzsko (2 100 000)
  25. Portugalsko (1 750 000)
  26. Haiti (1 650 000)
  27. Rusko (1 200 000)
  28. Maroko (960 706)
  29. Spojené kráľovstvo (900 000)
  30. Japonsko (500 000)
  31. Taliansko (455 000)
  32. Rovníková Guinea (447 000)
  33. Nemecko (410 000)
  34. Západná Sahara (341 000)
  35. Kanada (272 000)
  36. Čína (250 000)
  37. Guyana (198 000)
  38. Švajčiarsko (172 000)
  39. Izrael (160 000)
  40. Austrália (150 000)
  41. Belize (130 000)
  42. Curaçao (112 450)
  43. Aruba (105 000)
  44. Kórejská republika (90 000)
  45. Andorra (40 000)
  46. Švédsko (39 700)
  47. Trinidad a Tobago (32 200)
  48. Turecko (29 500)
  49. Nový Zéland (26 100)
  50. Holandsko (17 600)
  51. Fínsko (17 200)
  52. Francúzska Guyana (13 000)
  53. Rumunsko (7 000)
  54. Bonaire (5 700)
  55. Americké Panenské ostrovy (3 980)
  56. Libanon (2 300)
  57. Rakúsko (1 970)
  58. Kuvajt (1 700)


Vzťah k iným jazykom

[upraviť |upraviť zdroj]

Štúdia taliansko-amerického lingvistuMaria Peiho z roku 1949, ktorá analyzuje mieru odlišnosti od rodiča jazyka (latinčina, v prípaderománskych jazykov) porovnanímfonológie,skloňovania,syntaxu,slovnej zásoby aintonácie, naznačuje nasledujúce percentá (vyššie percento, tým väčšia je vzdialenosť od latinčiny): V prípade španielčiny je to jeden z najbližších románskych jazykov klatinčine (vzdialenosť 20 %), iba za sardínčinou (vzdialenosť 8 %) a taliančinou (vzdialenosť 12 %). Okolo 75 % modernej španielskej slovnej zásoby pochádza z latinčiny, vrátane latinských výpožičiek zostarogréčtiny. Španielska slovná zásoba je v kontakte sarabčinou od raného obdobia, vyvinula sa počas éryAl-Andalusu na Pyrenejskom polostrove a približne 8 % jej slov má arabský lexikálny koreň. Ovplyvnil to tiežbaskický,iberský,keltiberský,vizigótsky jazyk a ďalšie susedné iberorománske jazyky.[24] Okrem toho absorbuje slovnú zásobu z ďalších jazykov, najmä z ďalších románskych jazykov -francúzštiny,taliančiny, andalúzskych románskych jazykov,portugalčiny,galícijčiny,katalánčiny,okcitánčiny asardínčiny - ako aj zkečuánčiny a ďalších domorodých jazykov Ameriky.

Dejiny

[upraviť |upraviť zdroj]

Španielsky jazyk sa vyvinul zvulgárnej latinčiny, ktorú naPyrenejský polostrov priniesliRimania počasdruhej púnskej vojny, ktorá sa začala v roku 210 pred n. l. Na Pyrenejskom polostrove sa predtým hovorilo niekoľkými predrímskymi jazykmi (nazývanými ajpaleohispánske jazyky) - niektoré súviseli s latinčinou prostredníctvom indoeurópskeho jazyka a niektoré nesúviseli vôbec. Medzi tieto jazyky patrilibaskičtina (dodnes sa ňou hovorí),iberský jazyk,keltiberský jazyk agallaciánsky jazyk.

Prvé dokumenty, ktoré ukazujú stopy toho, čo sa dnes považuje za predchodcu modernej španielčiny, sú z 9. storočia. Počasstredoveku a domodernej doby najdôležitejšie vplyvy na španielsky lexikón pochádzali zo susednýchrománskych jazykov -mozarabičtiny (andalúzska románčina),navarsko-aragónčiny,leončiny,katalánčiny,portugalčiny,galícijčiny,okcitánčiny a neskôr zfrancúzštiny ataliančiny. Španielčina si tiež vypožičala značné množstvo slov zarabčiny, ako aj malý vplyv germánskehogotického jazyka prostredníctvom sťahovania kmeňov a obdobia vládyVizigótov v Pyrenejí. Oveľa viac slov si navyše vypožičali zlatinčiny vplyvom spisovného jazyka a liturgického jazyka Cirkvi. Výpožičné slová boli prevzaté zklasickej ajrenesančnej latinčiny, ktorá sa v tom čase používala.

Podľa teóriíRamóna Menéndeza Pidala sa miestnesociolekty vulgárnej latiny vyvinuli do španielčiny na severe Pyrenejí, v oblasti s centrom v mesteBurgos, a tento dialekt sa neskôr dostal do mestaToledo, kde bola písaná norma španielčiny prvýkrát vyvinutá v 13. storočí.[25] V tomto formatívnom štádiu vyvinula španielčina výrazne odlišný variant od svojho blízkeho bratrancalóončiny a podľa niektorých autorov sa vyznačovala silným baskickým vplyvom. Tento výrazný dialekt sa rozšíril do južného Španielska s postupomReconquisty a medzitým získal značný lexikálny vplyv zarabčiny zAl-Andalus, veľkú časť nepriamo, prostredníctvom románskychmozarabských dialektov (okolo 4 000 slov odvodených zarabčiny, tvoria okolo 8% dnešného jazyka). Písomná norma pre tento nový jazyk bola vyvinutá v mestáchToledo v 13. až 16. storočí a vMadride od 70. rokov 16. storočia.

Vývojšpanielskeho zvukového systému odvulgárnej latiny vykazuje väčšinu zmien, ktoré sú typické prezápadnorománske jazyky, vrátane lenácie intervokálnych spoluhlások (teda latinskyvīta > španielskyvida).Dvojhláska zdôraznená v latinke zdôrazňovaná krátkym e a o - ktorá sa vyskytovala v otvorených slabikách vo francúzštine a taliančine, ale vôbec nie v katalánčine alebo portugalčine - sa nachádza v otvorených aj uzavretých slabikách v španielčine, ako ukazuje nasledujúca tabuľka:

LatinskyŠpanielskyAragónskyAstúrskyGalicíjskyPortugalskýKatalánskyGaskónsky/ OkcitánskyFrancúzskySardínskyTalianskyRumunskySlovensky
PETRApiedrapedrapedra,pèirapierrepedra,perdapietrapiatrǎ'kameň'
TERRAtierraterratèrraterreterrațară'pôda'
MORITURmueremuerremorremormorísmeurtmòritmuoremoare'zomiera'
MORTEMmuertemortemortmòrtmortmorte, mortimortemoarte'smrť'

Španielčina sa vyznačujepalatalizáciou latinských dvojitých spoluhlások nn a ll (teda latinskyannum > španielskyaño a latinskyanellum > španielskyanillo).

Spoluhláska napísaná v latinke u alebo v a vyslovená [w] v klasickej latinčine sa vo vulgárnej latinčine pravdepodobne „opevnila“ na bilabiálny frikatív /β/. V ranej španielčine (ale nie v katalánčine alebo portugalčine) splývala so spoluhláskou písanoub (bilabiál s plosívnymi a frikatívnymi alofónmi). V modernej španielčine nie je rozdiel medzi výslovnosťou pravopisných písmenb av, až na niektoré výnimky v karibskej španielčine.

Pre španielčinu bola zvláštna mutácia latinského začiatočného písmenaf nah-, kedykoľvek po nej nasledovala samohláska, ktorá si nerozpráva.

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. ↑La RAE avala que Burgos acoge las primeras palabras escritas en castellano | Castilla y León | elmundo.es [online]. www.elmundo.es, [cit. 2020-12-18].Dostupné online.
  2. ↑sejours linguistiques en Espagne [online]. web.archive.org, 2013-01-18, [cit. 2020-12-18].Dostupné online. Archivované 2013-01-18 z originálu.
  3. ↑ÚGKK - Španielsko
  4. ↑španielčina. In:Krátky slovník slovenského jazyka 2020. S. 730 (slovo kastílčina sa v slovníku vôbec nevyskytuje)
  5. ↑MISTRÍK, Jozef.Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 515 s.ISBN80-215-0250-9. S. 369. (Slovo kastílčina sa v texte vôbec nevyskytuje)
  6. ↑španielčina. In:Slovník cudzích slov (akademický) (Slovo kastílčina sa v slovníku nevyskytuje)
  7. ↑španielčina. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 1187 (Slovo kastílčina vo význame synonymum španielčiny sa v slovníku nevyskytuje)
  8. ↑KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef.Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s.ISBN80-224-0459-4. S. 108. (Slovo kastílčina sa v texte vôbec nevyskytuje)
  9. ↑kastílčina. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 608 (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)
  10. ↑Španielsko. In:Pyramída
  11. ↑kastílčina. In:Slovník slovenského jazyka (Peciar) (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)
  12. ↑kastílčina. In:Slovník súčasného slovenského jazyka (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva aj ako synonymum španielčiny)
  13. ↑ANTOŇÁK, Andrej.Rukoväť literatúry. [s.l.] : Pezolt PVD, 1998. 382 s.ISBN978-80-08-01671-1. (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)
  14. ↑Most (štvrtr̕očník pre slovenskú kultúru). [s.l.] : Správa kultúrneho fondu Petra P. Jurčaka, 1954. 424 s.Dostupné online.
  15. 12MRUŠKOVIČ, Viliam.Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s.ISBN978-80-7090-858-7. S. 195.
  16. ↑Constitución Española [online]. Agencia Estatal Boletín Oficial del Estado, [cit. 2019-11-13].Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  17. ↑Diccionario panhispánico de dudas. Madrid : Real Academia Española, 2005.ISBN9587043685. S. 271–272. (po španielsky; kastílsky)
  18. ↑Spanish Speaking Countries 2020 [online]. worldpopulationreview.com, [cit. 2020-12-18].Dostupné online.
  19. ↑Most Studied Foreign Languages in the U.S. [online]. www.infoplease.com, [cit. 2020-12-18].Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑CERVANTES, CVC Centro Virtual.CVC. El español: una lengua viva. [online]. cvc.cervantes.es, [cit. 2020-12-18].Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  21. ↑Official Languages [online]. www.un.org, 2014-11-18, [cit. 2020-12-18].Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑El español se atasca como lengua científica [online]. Agencia SINC, [cit. 2020-12-18].Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  23. ↑577 millones de personas hablan español, el 7,6 de la población mundial [online]. www.cervantes.es, [cit. 2020-12-18].Dostupné online.
  24. ↑CERVANTES, Biblioteca Virtual Miguel de.La época visigoda / Susana Rodríguez Rosique [online]. Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes, [cit. 2020-12-18].Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  25. ↑PENNY, Ralph J. (Ralph John).A history of the Spanish language. [s.l.] : Cambridge, UK ; New York : Cambridge University Press, 2002.Dostupné online.ISBN978-0-521-80587-2.

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
Wikislovník
Úradné jazykyEÚ
Vlajka EÚ
Románske jazyky
Iberorománske jazyky:aragónčina •astúrčina •galícijčina •katalánčina •portugalčina •španielčina
Galsko-románske jazyky:francúzština •frankoprovensalčina •okcitánčina
Rétorománske jazyky:romanši •friulčina •ladinčina
Balkánske románske jazyky:rumunčina •moldavčina •arumunčina •meglenorumunčina •istrorumunčina •istrijčina
taliančina •korzičtina •sardínčina •sicílčina
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Španielčina&oldid=7978592“
Kategórie:
Skryté kategórie:
[8]ページ先頭
©2009-2026 Movatter.jp