Šiitizmus (iné názvy:šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam[1];arab.شيعة –šía/iný prepisší’a; pôvodne zشيعة علي –ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetievislamu. Prívrženec šiitizmu sa nazývašiita (iné názvy:šíita, šiitský/šíitsky moslim), po arabskyšíí (presnejšie:ší’í), resp. kolektívnešía (presnejšie:ší’a).
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúduislamu už v prvých rokoch po smrti prorokaMohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka akalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratrancaAlího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolilaAbú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi asunnitmi sa tým však neskončili.
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom vIráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež vAzerbajdžane,Bahrajne a vIraku, početné menšiny šiitov žijú aj vSýrii,Jordánsku,Libanone a iných krajinách.
Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20% všetkých moslimov.
Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinousunnitov. Modrou je znázornenáibádíja v Ománe.
↑V slovenskom preklade Slovníka cudzích slov akademického, ktorý je online, je (okrem dvoch výskytov mimo titulných slov hesiel) namiesto tvarov na šíi- uvedenéšií-, ale ide veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože jednak v českom origináli je šíi- a jednak napr. slovo šíita pozostáva z arabského základu ší- a slovenskej prípony vyjadrujúcej prívrženectvo, ktorá znie -ita (porov. Kultúra slovahttp://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/10/ks1991-10.lq.pdf), nie -íta.
