Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Gaa na ọdịnaya
Wikipedia
Chọọ

Urak Lawoiʼ language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Urak Lawoiʼ ma ọ bụUrak Lawoc (Urak Lawoiʼ:Lua error in Module:Unicode_data at line 483: attempt to index field'scripts' (a boolean value).,Lua error in package.lua at line 80: module'Module:IPA/data' not found. ) bụ asụsụ Malaịk a na-asụ na ndịda Thailand.

Orang (Suku) Laut bi n'etiti Sumatra na Malay Peninsula na-ekwu okwu nkuzi Malaịk dị iche iche, nke nwere njikọ na-adọrọ mmasị na ụdị Sumatran Malay dị iche iche.

phonology na orthography

[dezie |dezie ebe o si]
Tebụl ụdaume
N'ihuCentralAzu
Elu/ i // u /
N'etiti/ e // ə / [ə~ ɨ ~ ɯ ]/ o /
Dị ala/ ɛ // a // ɔ /
  • N'ime mkpụrụokwu mechiri emechi, ụfọdụ ụdaume na-agbanwe àgwà ha:
    • /a/ na-aghọ[ʌ] (/ˈrawak/[ˈraˑwʌk] 'oghere').
    • /i/ na-aghọ[ɪ] (/ˈbaliʔ/[ˈbaˑlɪʔ] 'nlaghachi').
    • /o/ na-aghọ[ʊ] (/ˈproc/[ˈprʊiʔ] 'afọ').
  • Epenthetic/j/ na/w/ a na-agbakwunye mgbe ụdaume dị elu/i/,/u/ n'otu n'otu (/ˈsiˑjak/ 'ìhè',/ˈbuˑwak/ 'ịtụfuo').
  • A na -agbatị ụdaume dịtụ ntakịrị n'ime mkpụrụokwu mepere emepe mesiri ike.
  • Udaume ndị ọzọ karịa/ə/ na -nasalized ubé mgbe consonants imi . Ọ bụrụ na mkpụrụedemede na-esonụ nwere/w/,/j/ ka mmalite, nke a na-esikwa imi imi (/məˈnaŋɛh/[məˈnãˑŋɛ̃h] 'ịkwa ákwá',/ˈɲawa/[ˈɲãˑw̃ã] 'Ahu, onwe').
Orthography (nyere iwu dị ka mkpụrụedemede Latin si dị)
Thai (ogologo na mkpụmkpụ)LatịnIPA
◌า◌ัa/a/
a/ɛ/
เ◌อเ◌ิe/ə/[ə~ɨ~ɯ]
เ◌เ◌/e/
◌ี◌ิi/i/
โ◌โ◌ ma ọ bụ na-anọghịo/o/
◌อ◌อö/ɔ/
◌ู◌ุu/u/

ndetu: N'edemede Thai, kọlụm aka ekpe na-anọchite anya ụda olu maka mkpụrụokwu mepere emepe, ebe nke ziri ezi maka nkeji okwu mechiri emechi. Maka mkpụrụokwu na ụdaumeö, tupu consonantsk,m,n,ng,p, nat, a naghị ede ụdaume. N'otu aka ahụ, a naghị eji diacritic makaa tupuq . Udaume ọ bụla nwere akara mkpuruokwu mechiri emechi nwere uru bara uru nke/-ʔ/ mgbe ejighi ya na consonant na-aga nke ọma.

Consonants

[dezie |dezie ebe o si]
  • [t͡ɕ] and[t͡ɕʰ] allophones are influenced by Thai, whereas[d͡ʑ] is influenced by Malay.
  • Aspirated consonants and/f/ only appear in loanwords (mostly from Thai).
  • Phonetically,/-c/ and/-s/ is pronounced[-jʔ], and[-jh] (after back vowels and/a/) or[-h] (after front vowels), respectively, syllable-finally.
  • /l/ becomes[l] after/i/,/ə/, otherwise[ɭ] in syllable-final positions (/ˈlihəl/[ˈliˑhəl] 'space' vs./ˈbumɔl/[ˈbuˑmɔɭ] 'doctor').
  • /ər/ iscompensatorily lengthened to phonetically long[əə]. In stressed positions, the vowel cluster fluctuates between[ɽ],[ər],[rə].
  • The coda stop/k/ after a front vowel becomes[kx] (/ˈkamek/[ˈkaˑmekx] 'sheep').
  • Syllable-initial stops/p/,/b/, with the same syllable containing a back vowel and coda/c/, are labialized to/pw/ and/bw/ respectively (/səˈboc/[səˈbwʊjʔ] 'to utter').
Finals
IPA/-k/[-k̚]/-ŋ//-t/[-t̚]/-n//-p/[-p̚]/-m//-j//-c/[-jʔ]/-s/[-jh]/-w//-h//-l/*
Thai-ก-ง-ด-น-บ-ม-ย-ยจ-ยฮ-ว-ฮ-ล*
Latin-k-ng-t-n-p-m-y-c-s-w-h-l*
  • /-j/ and/-w/ can be treated as a part of diphthongs or triphthongs.
  • /-l/ only exists in the Phuket dialect.

Nchegbu na ụda olu

[dezie |dezie ebe o si]

Ntụaka

[dezie |dezie ebe o si]

na-ejikọta ngwaa ndị a n'ụdị ngwaa ndị ọzọ, na nhazi ngwa

    Ewepụtara site na "https://ig.wikipedia.org/w/index.php?title=Urak_Lawoiʼ_language&oldid=203103"
    Ụdakọ gasị:

    [8]ページ先頭

    ©2009-2026 Movatter.jp