Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Eho kuatia retepýpe
Vikipetã
Heka

Poytuga

Vikipetãmegua
República Portuguesa
República Pertuesa
Tetã Poytuga
Estado miembro de laUnión Europea


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã Momorãhéi:A Portuguesa
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Lisimbã
Ñe'ẽ teePoytugañe'ẽ[1]
Tetãygua rérapoytuge, poytugagua ha luso, -a
Tekuái rekoTavakuairetãsemipresidencialista
Mburuvicha
Primer ministro
Marcelo Rebelo de Sousa
Luís Montenegro
Tetã AmandajeAsamblea de la República
Sãso
 • Fundación
 Tavakuairetã
Tavetã León pegua
ára 05 jasypa ary 1143 pe
5 jasypa ary1910 pe
Yvy apekueÑemoĩha 111.º
  Opaite92 391km²
 Y (%)0,5 %
Tembe'y1 215km
Y rembe'y1 793 km
Yvyty yvatevévaMontaña del Pico
Ava hetakueÑemoĩha 82.º
  Hetakue10 562 178 (2011)[2] hab.
 Typy'ũ114,3 hab./km²*
PIB (PPA)Ñemoĩha 42.º
  Opaite(2012)US$ 252 656 mill.
 Per cápitaUS$ 23 481
PIB (nominal)Ñemoĩha 43.º
  Opaite(2012)US$ 223 700 mill.
 Per cápitaUS$ 20 841
IDH (2019)0,864[3] (43.º)  
ViruEuro (€,EUR)1
ÁraWET (UTC)2
 ArahakúpeWEST (UTC + 1)
ISO Jehero620 / PRT / PT
Tetã renda tee Ñandutíme.pt
Tetã pumbyry papapy+351
Tetã puhoe papapyCQA-CUZ / XXA-XXZ
COI JeheroPOR
Atyvete
Opaite Tetã Yvýgui
  1. Antes de1999 la moneda era elEscudo (PTE).

  2. LasAzores tienen su propio huso horario:UTC - 1, en verano:UTC.

[editar datos en Wikidata]

Poytuga, ojeikuaa hekóvaTetã Poytuga ramo, (Poytugañe'ẽme:República Portuguesa; oje'éva [rɛ'publikɐ puɾtu'gezɐ] térã [ʁɛ'publikɐ puɾtu'gezɐ]; mirandañe'ẽme:República Pertuesa), ha'e peteĩtetã hekosãsóva oĩvaEurópa vore kuarahyreikeguápe, amoYvyapy Ivéria-pe, itavusu ha'eLisimbã, Poytuga oguereko avei ambue tenda hekosãsomívaÁfrika vore yvateguápe haParaguasu Atlántiko-pe.

Ijerére ojejuhu yvate ha kuarahyresẽ ngotyo TetãEpáña, ha ojejuhu ñemby ha kuarahyreike gotyoparaguasu Atlántiko. Áfrikape oĩ peypa'ũ aty hekosãsóva hérava Madeira. Oĩ avei peypa'ũ aty hekosãsóva Asóre, ojejuhúva yvateparaguasu Atlántiko-pe.

Poytuga réra ypy

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]

Poytuga réra ikatu ou táva Oporto réra ymaguarégui,latinañe'ẽme héra niko «Portus-Galliae» —he'iséva ygarupa Gália pegua, ygarusu Gália pegua oho katui va'ekue ko ygarupa rehe— térã Poytuga réra ikatu ou «Portus Cale»-gui.[4][5]

  • Tavakuéra ha tenda ambuéva Poytugápe
  • Torre de Belém
    Torre de Belém
  • Táva Évora
    Táva Évora
  • Lisimbã
  • Táva Pórto
    Táva Pórto

Poytuga imba'e

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]


Kuarahyresẽ ngotyoEpáña

Poytuga retãvore

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]
Tetãvore
 TetãvoreRendaMáva oiko  TetãvoreRendaMáva oiko
1Lisimbã2761 km²2 250 382[6]10Guarda5518 km²160 925[6][7]
2Leiria3517 km²470 985[6]11Coimbra3947 km²429 987[6]
3Santarém6747 km²453 633[6]12Aveiro2808 km²714 218[6]
4Setúbal5064 km²851 232[6]13Viseu5007 km²377 629[6]
5Beja10 225 km²152 728[6]14Braganza6608 km²136 252[6]
6Faro4960 km²451 005[6]15Vila Real4328 km²206 661[6]
7Évora7393 km²166 706[6]16Oporto2395 km²1 817 119[6]
8Portalegre6065 km²118 448[6]17Braga2673 km²848 165[6]
9Castelo Branco6675 km²196 262[6]18Viana do Castelo2255 km²206 661[6]
Renda hekosãsova
Renda hekosãsovaRendaMáva oikoMáva oiko hera
Azores
2 333 km²
241 194[6]
Asoregua
Madeira
801 km²
273 337[6]
Madeiragua

Ehecha avei

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]

Mandu'apy

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]
  1. El idioma oficial de la República portuguesa es el portugués (párrafo 3 del artículo 11.° de la Constitución de la República portuguesa). Son además reconocidas y protegidas oficialmente: elIdioma mirandés, en el municipio deMiranda do Douro (Ley N.º 7/99, de 29 de enero de 1999),portugalñeꞌẽ:{{{1}}} y la lengua gestual portuguesa (artículo 74.º, párrafo 2), de la Constitución de la República portuguesa – revisión de 1997).
  2. «População residente»(en portugués). Instituto Nacional de Estatística de Portugal(2011).
  3. "Human Development Report 2020(in en)."United Nations Development Programme:15 December 2020.
  4. Pedro Felipe Monlau,Diccionario etimológico de la lengua castellana..., Buenos Aires, El Ateneo, 1944. 2ª ed.Apud Julio Alemparte,Andanzas por la vieja España, Santiago de Chile; Madrid, Andrés Bello, 1961,pág. 288.
  5. Javier Arce,Bárbaros y romanos en Hispania, 400-507 A.D., Marcial Pons (Historia), 2007,pág. 237.ISBN 978-84-96467-57-6.
  6. 1234567891011121314151617181920«Censo 2011»(en portugués). Instituto.Ojehechákuri árape: 15 de mayo de 2012.
  7. «Distritos de Portugal»(en portugués).Ojehechákuri árape: 15 de mayo de 2012.


Európa

Alemáña |Andorra |Aservaijã |Ayméña |Áuteria |Aváña |Avekásia |Chekía‎ |Chípere |Elovákia |Elovéña |Epáña |Etóña |Georgia |Gyrésia |Hĩlándia‎ |Hungyria |Hyãsia‎ |Irilánda |Itália‎ |Ilándia |Kosovo |Kyoásia |Letóña |Liechytenteĩ‎ |Lituáña |Luxemburgo |Yvate Masendóña |Malta |Mónako‎ |Montenégyro‎ |Moyndávia‎ |Noruéga |Ndinamáka |Polóña‎ |Poytuga‎ |Rrumáña‎ |Rrúsia‎ |San Maríno |Sévia |Suésia |Suísa |Táva Vatikáno |Tavetã Joaju |Tetãnguéra Yvýi |Tuykía |Ukyáña |Véyhika |Vielorrúsia |Vónia ha Hesegovína |Vugária

Ko marandu ou "https://gn.wikipedia.org/w/index.php?title=Poytuga&oldid=133210" pegua
Ñemohenda:
Ñemohendakuéra ñemi:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp