Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Eho kuatia retepýpe
Vikipetã
Heka

Memby'ỹrã

Vikipetãmegua
Pohã apu'a memby'ỹrã rehegua.

Memby'ỹrã, ojeikuaáva aveimembyryme hañemoñakatu jehapejokóicha, ha'e tembiaporape térã mba'ejepuru ani hag̃ua oñepyrũtyeguasu.[1] Memby'ỹrã ñembohaperã, jepurukuaa ha ijepuru ojeheroogaygua ñembohaperã.[2][3] Memby'ỹrã tembiaporape ojeipuru ymaite guive, ha katu ijepuru porã ha oñangarekóva osẽ ramoXX sa ro'ýpente.[4] Oĩ arandupy omboapýrava térã omokangýva memby'ỹrã jepuru oimo'ãre oĩ vaiha tekoporã, tupã jeroviaha térã tetã jokuairapépe g̃uarã.[4]

Umi memby'ỹrã tembiaporape oiko porãvéva ha'eñemboguéro, ojejapóvamombary rape ñeñapytĩ rupive kuimba'épe, hatupi'aky mitãrã rape ñeñapytĩ rupive kuñáme,membyryru apytegua mba'ejepuru hamemby'ỹrã oñemoingekuaáva. Ko'ãva rire outajyguery tembiaporape; umíva apytépe oĩpohã apu'a jurugua,ñembovyvy,mba'e jere takopegua, hapohãkutu. Umi tembiaporape ndaha'éiva ku oiko porãitereíva ha'e umijokoha atã , ha'éva hínamombaryryru,mba'embotyha, aveimemby'ỹrã haviru hañemoñakatu jeikuaauka. Umi tembiaporape oiko'ỹvéva ha'emombaryjukaha haojehekýivo kuimba'eomombapoi mboyve. Ñemboguéro oikoitérõ jepe, ndaikatúi jepi oñembojevy; opa ambue tembiaporape ikatu oñembojevy ndojejapoveivove.[5]Poreno ñeñangarekóre, ojeipurúvo kuimba'e térãkuña mombaryryru, ikatu avei ohapejokomba'asy oñemosarambíva poreno rupive.[6][7]Purupya'erã memby'ỹrã ikatu ohapejoko tyeguasu ohasa rire peteĩ mokõi ára oiko rire poreno ñeñangareko'ỹre.[8] Oĩ tapicha he'ívaporeno'ỹ ha'eha memby'ỹrã, ha katutekombo'e poreno'ỹnte ohechakuaáva ikatu ombohetavemitãkuñarusu hyeguasúva oñembo'éramo upévante memby'ỹrã tekombo'e'ỹre, ikatuhaguére ndojejapói upe oñembo'éva.[9][10]

Umimitãkuñarusukuérape, tyeguasu ikatuve opa mba'e vaípe. Oĩrõporenogua tekombo'e ha memby'ỹrã ikatúva ojeipuru, oguejy tyeguasu ojeipota'ỹva umi mitãkuñarusu apytépe.[11][12] Mitãkuñarusukuéra ikatúramo jepe oipuru opa memby'ỹrãichagua,[13] umimemby'ỹrã ikatúva oñembojevy ha oiko pukúva, ha'éva hína: membyryme oñemoingéva, membyryru apytegua mba'ejepuru, térã mba'e jere takopegua, ou porãiterei oguejy hag̃ua tyeguasu mitãkuñarusu apytépe.[12] Imemby rire, kuña nomokambúinteva ikatu hyeguasu jey irundy térã poteĩ arapokõindy riremínte. Oĩ memby'ỹrã tembiaporape ikatúva umi kuña omoñepyrũ imemby riremínte; ambue katu oñemoñepyrũkuaa poteĩ jasy rire raẽ. Umi kuña omokambúvape,Progestina-añónte tembiaporape iporãve umi membyryme pohã apu'a jurugua joparágui. Umi kuñaikuñaruguysẽpávape g̃uarã oje'eka iporãha ombopuku upe memby'ỹrã peteĩ aryikuñaruguysẽ paha rire.[13]

Oĩ 222 sua kuñanguéra ndahyeguasuséiva umitetã kakuaátavape ndoipurúiva memby'ỹrã tembiaporape ko'ag̃agua.[14][15] Umi tetã kakuaátavape, memby'ỹrã jepuru ombosa'iveñemano tyeguasu jave térã kuña hyeguasukuaa javépe 40% rupi (270.000 ñemano ojehapejoko 2008-pe), ha ikatu ojehapejoko 70% oñeme'ẽmbaite guive memby'ỹrã umi oikotevẽvape.[16][17] Oñembopukuve rupive ára hyeguasu jey hag̃ua, memby'ỹrã ikatu ogueru mba'e porã kuñáme imembyvove ha avei imemby oikove hag̃ua.[16] Arapy kakuaátavape, kuña viru mbyaty,mba'erepy,pohyikue, ha imemby rekombo'e ha resãi iporãveta ikatúrõ oipuruve memby'ỹrã.[18] Memby'ỹrã ohupivevirupurukuaa ñembokakuaa kuña imemby'i sa'imiehaguére, hetave kuñaomba'apohaguére, ha oipuru'ỹvehaguére katupururã ipokãva.[18][19]

Mandu'apy

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]
  1. "Definition of Birth control."MedicineNet.Nuoroda tikrinta 9 August 2012.
  2. Oxford English Dictionary. Oxford University Press. June 2012.http://www.oed.com/view/Entry/19395. 
  3. World Health Organization (WHO)."Family planning."Health topics.World Health Organization (WHO).
  4. 12«Fertility control: contraception, sterilization, and abortion».The Johns Hopkins manual of gynecology and obstetrics(4thedición). Philadelphia: Wolters Kluwer Health/Lippincott Williams & Wilkins. 21 December 2010. pp. 382–395.ISBN978-1-60547-433-5. 
  5. Family planning: A global handbook for providers: Evidence-based guidance developed through worldwide collaboration(Rev. and Updatededición). Geneva, Switzerland: WHO and Center for Communication Programs. 2011.ISBN978-0-9788563-7-3.http://www.fphandbook.org/sites/default/files/hb_english_2012.pdf. 
  6. „We have the evidence to enhance adolescent sexual and reproductive health--do we have the will?“. Adolescent medicine: state of the art reviews,22(3), 521–543, xii(2011).PMID 22423463. 
  7. The Effectiveness of Group-Based Comprehensive Risk-Reduction and Abstinence Education Interventions to Prevent or Reduce the Risk of Adolescent Pregnancy, Human Immunodeficiency Virus, and Sexually Transmitted Infections“. American Journal of Preventive Medicine,42(3), 272–294(2012).DOI:10.1016/j.amepre.2011.11.006.PMID 22341164. 
  8. Gizzo, S.„Nowadays which emergency contraception? Comparison between past and present: latest news in terms of clinical efficacy, side effects and contraindications.“. Gynecological endocrinology : the official journal of the International Society of Gynecological Endocrinology,28(10), 758–63(October 2012).DOI:10.3109/09513590.2012.662546.PMID 22390259. 
  9. DiCenso A, Guyatt G, Willan A, Griffith L.„Interventions to reduce unintended pregnancies among adolescents: systematic review of randomised controlled trials“. BMJ,324(7351), 1426(June 2002).DOI:10.1136/bmj.324.7351.1426.PMID 12065267. 
  10. Government Support for Abstinence-Only-Until-Marriage Education“. Clinical Pharmacology & Therapeutics,84(6), 746–748(2008).DOI:10.1038/clpt.2008.188.PMID 18923389. 
  11. „Pregnancy in adolescents“. Adolescent medicine: state of the art reviews,23(1), 123–138, xi(2012).PMID 22764559. 
  12. 12„Contraception for primary care providers“. Adolescent medicine: state of the art reviews,23(1), 95–110, x–xi(2012).PMID 22764557. 
  13. 12Family planning: A global handbook for providers: Evidence-based guidance developed through worldwide collaboration(Rev. and Updatededición). Geneva, Switzerland: WHO and Center for Communication Programs. 2011. pp. 260–300.ISBN978-0-9788563-7-3.http://www.fphandbook.org/sites/default/files/hb_english_2012.pdf. 
  14. "Costs and Benefits of Contraceptive Services: Estimates for 2012."(pdf)United Nations Population Fund.pp. 1June 2012.
  15. Giving women the power to plan their families“. The Lancet,380(9837), 80–82(2012).DOI:10.1016/S0140-6736(12)60905-2.PMID 22784540. 
  16. 12Cleland, J.„Contraception and health.“. Lancet,380(9837), 149–56(Jul 14, 2012).DOI:10.1016/S0140-6736(12)60609-6.PMID 22784533. 
  17. Maternal deaths averted by contraceptive use: An analysis of 172 countries“. The Lancet,380(9837), 111–125(2012).DOI:10.1016/S0140-6736(12)60478-4.PMID 22784531. 
  18. 12The economic consequences of reproductive health and family planning“. The Lancet,380(9837), 165–171(2012).DOI:10.1016/S0140-6736(12)60827-7.PMID 22784535. 
  19. Slowing population growth for wellbeing and development“. The Lancet,380(9837), 84–85(2012).DOI:10.1016/S0140-6736(12)60902-7.PMID 22784542. 
Ko marandu ou "https://gn.wikipedia.org/w/index.php?title=Memby%27ỹrã&oldid=130451" pegua
Ñemohenda:
Ñemohenda ñemi:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp