Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Eho kuatia retepýpe
Vikipetã
Heka

Hong Kong

Vikipetãmegua
Hong Kong
Tetãvore iñesãmbyhy ikoéva


Yvate: Hong Kong ojehechaháicha Victoria guive. Mbyte-asu:Bank of China Tower. Mbyte-akatúa: Kowloon ñu guasu. Guy-asu:Bruce Lee rete ra'anga. Guy-akatúa: Aravopapaha róga yvate.



Bandera de Hong Kong

Ha'erã'i
Tembiecharã:Mapa de localizaciónLocalización de Hong Kong en China

Ojejuhuhápe Hong Kong
TavusuVictoria
Ñe'ẽ teeChinañe'ẽ haIngleñe'ẽ
TetãkueTetãvore iñesãmbyhy ikoéva
RuvichaCarrie Lam
Oñemohendáicha18 tavavo
Apekue 
 • Opa1104,4km²
 • Y35 km²
Ava hetakue (2020) 
 • Total7 474 200 hab.
 Ava hetakue yvy rendáre6778.7 hab/km²
 ViruDólar Hong Kong pegua (HK$,HKD)
IDH (2019)0.949[1] (4.º) 
Yvy arapehẽUTC+8
Sitio web oficial


[editar datos en Wikidata]

Hong Kong, ojehero teévaHong Kong Retãvore Iñesãmbyhy Ikoéva Hong Kong Chína Tetarã Retã pegua, ha'e niko peteĩ umi mokõitetãvore iñesãmbyhy ikoéva apytépeChína Tetarã Retãme ojejuhúva, upe ambuéva hínaMakáo. OjejuhuKuarahyresẽ Ásiape, ha ijyvy apekue jerére oĩ upepara Ñemby Chína ñemby gotyo ha yvate gotyo Chína retã, kuarahyreike gotyo ojejuhu Makáo, amoItaveratĩ ysyry rembe'ýpe.[2]

Ijyvy apekue niko 1104.4 km² oñemohendáva upéicha: Hong Kong ypa'ũ, Kowloon ha umi Tekoha Pyahu. Upépe oikove amo 7.500.000 tapicha.[3][4]

Hong Kong rembiasakue ipukuite ha yvypóra oiko upépe 6.000 ary ojapo.[5] Amo ary 214 a. C.[6] ha 1842 mbyte, oime va'ekueChína Mburuvi poguýpe oiko chugui peve kolóñaVyretáña pegua, upéicha ojehu oikógui upeópio ñorairõ peteĩha ha ojejapógui upe rireNangĩ Jekupytyha (tekorã ojejapo va'ekue toiko py'aguapy Chína ha Tavetã Joaju apytépe). Ko kolóña oiko va'ekue Hong Kong-gui hi'are haimete 150 ary, upe aja tuichaite oñemoporã porãve. Oiko ajaÑorairõ Guasu Mokõiha, Hapõ oñembojára Hong Kong rehe ary 1945 peve, upe rire oike jey Vyretáña Mburuvi poguýpe. Hákatu ary 1997-pe oñembohasa Hong Kong ñesãmbyhy Chínape guarã.

Mandu'apy

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]
  1. «Human Development Report 2020»(en inglés)(PDF). Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo.Ojehechákuri árape: 14 de enero de 2021.
  2. Ning, Fang; Qiang, Zhou; Pan, Wang(23 de octubre de 2018).«World's longest cross-sea bridge opens, integrating China's Greater Bay AreaArchive copy»(en inglés).Xinhua.Archivado desde eloriginal, el 2019-03-272019-03-27.Ojehechákuri árape: 6 de febrero de 20192021-06-13.
  3. «Hong KongArchive copy»(en inglés).The World Factbook. Agencia Central de Inteligencia de Estados Unidos.Archivado desde eloriginal, el 2009-05-132009-05-13.Ojehechákuri árape: 18 de abril de 20202021-06-13.
  4. «Geography and Climate»(en inglés)(PDF). Departamento de Estadísticas y Censo.Ojehechákuri árape: 12 de febrero de 2019.
  5. Meacham,William(1999)(en inglés).Neolithic to Historic in the Hong Kong Region. 18. Indo-Pacific Prehistory Association Bulletin.OCLC5575840223b.http://journals.lib.washington.edu/index.php/BIPPA/article/viewFile/11707/10336. 
  6. Ban, Biao; Ban, Gu; Ban; Zhao(111)(en chino).Book of Han. 28.OCLC4342548.http://zh.wikisource.org/wiki/%E6%BC%A2%E6%9B%B8/%E5%8D%B7028%E4%B8%8B. 

Joajuha

[jehaijey |emoambue kuatia reñoiha]
Ko marandu ou "https://gn.wikipedia.org/w/index.php?title=Hong_Kong&oldid=128246" pegua
Ñemohenda:
Ñemohendakuéra ñemi:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp