Hepburn erromanizazioa (japonieraz: ヘボン式ローマ字?, Hepburn: Hebon-shiki Rōmaji)1867anJames Curtis Hepburn agurgarriak asmaturikotransliterazio sistema da,japonieraren hotsaklatindar alfabetora bihurtzen duena. 1908ko Romaji-Hirome-kairen aldaerak "erromanizazio estilo estandarra" (japonieraz: 標準式ローマ字?, Hepburn: Hyōjun-shiki Rōmaji) du izena etaJaponiande factozko transliterazio-sistema ofiziala da.[1].
Bokal luzeak adieraztekogoi-marra erabiltzen du, adibidezo luzeaō transkribatzen dute.Kontsonanteen ahoskeraingelesezkofonologian oinarrituta dago.Euskarazko wikipedian sistema hori erabiltzen dugu, euskaldun gehienentzathiragana edokatakana baino gertukoagoa delako.
| あa | いi | うu | えe | おo | (ya) | (yu) | (yo) |
|---|
|
| かka | きki | くku | けke | こko | きゃkya | きゅkyu | きょkyo |
| さsa | しshi | すsu | せse | そso | しゃsha | しゅshu | しょsho |
| たta | ちchi | つtsu | てte | とto | ちゃcha | ちゅchu | ちょcho |
| なna | にni | ぬnu | ねne | のno | にゃnya | にゅnyu | にょnyo |
| はha | ひhi | ふfu | へhe | ほho | ひゃhya | ひゅhyu | ひょhyo |
| まma | みmi | むmu | めme | もmo | みゃmya | みゅmyu | みょmyo |
| やya | | ゆyu | | よyo | |
| らra | りri | るru | れre | ろro | りゃrya | りゅryu | りょryo |
| わ wa | ゐ i | | ゑ e | を wo | |
| んn | |
|
| がga | ぎgi | ぐgu | げge | ごgo | ぎゃgya | ぎゅgyu | ぎょgyo |
| ざza | じji | ずzu | ぜze | ぞzo | じゃja | じゅju | じょjo |
| だda | ぢji | づzu | でde | どdo | |
| ばba | びbi | ぶbu | べbe | ぼbo | びゃbya | びゅbyu | びょbyo |
| ぱpa | ぴpi | ぷpu | ぺpe | ぽpo | ぴゃpya | ぴゅpyu | ぴょpyo |
Gorriz idatzitako karaktereak zaharkituta daude.
| ア a | イ i | ウ u | エ e | オ o | |
| カ ka | キ ki | ク ku | ケ ke | コ ko | キャ kya | キュ kyu | キョ kyo |
| サ sa | シ shi | ス su | セ se | ソ so | シャ sha | シュ shu | ショ sho |
| タ ta | チ chi | ツ tsu | テ te | ト to | チャ cha | チュ chu | チョ cho |
| ナ na | ニ ni | ヌ nu | ネ ne | ノ no | ニャ nya | ニュ nyu | ニョ nyo |
| ハ ha | ヒ hi | フ fu | ヘ he | ホ ho | ヒャ hya | ヒュ hyu | ヒョ hyo |
| マ ma | ミ mi | ム mu | メ me | モ mo | ミャ mya | ミュ myu | ミョ myo |
| ヤ ya | | ユ yu | | ヨ yo | |
| ラ ra | リ ri | ル ru | レ re | ロ ro | リャ rya | リュ ryu | リョ ryo |
| ワ wa | ヰ i | | ヱ e | ヲ wo | |
| ン n | |
| ガ ga | ギ gi | グ gu | ゲ ge | ゴ go | ギャ gya | ギュ gyu | ギョ gyo |
| ザ za | ジ ji | ズ zu | ゼ ze | ゾ zo | ジャ ja | ジュ ju | ジョ jo |
| ダ da | ヂ ji | ヅ zu | デ de | ド do | |
| バ ba | ビ bi | ブ bu | ベ be | ボ bo | ビャ bya | ビュ byu | ビョ byo |
| パ pa | ピ pi | プ pu | ペ pe | ポ po | ピャ pya | ピュ pyu | ピョ pyo |
Gorriz idatzitako karaktereak zaharkituta daude.
Karaktereok atzerriko hizkuntzen hotsak adierazteko erabiltzen dira, baita onomatopeiak emateko ere.
| イェ ye | |
| ウィ wi | | ウェ we | ウォ wo |
| ヴァ va | ヴィ vi | ヴ vu | ヴェ ve | ヴォ vo |
| シェ she | |
| ジェ je | |
| チェ che | |
| ティ ti | トゥ tu | |
| テュ tyu | |
| ディ di | ドゥ du | |
| デュ dyu | |
| ツァ tsa | ツィ tsi | | ツェ tse | ツォ tso |
| ファ fa | フィ fi | | フェ fe | フォ fo |
| フュ fyu | |