Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Saltu al enhavo
Vikipedio
Serĉi

Modra

El Vikipedio, la libera enciklopedio
Eble vi serĉas:Modrá.
Koordinatoj:48° 19′ 54″ N17° 18′ 32″ O / 48.33167 °N, 17.30889 °O /48.33167; 17.30889(mapo)
Modra
hungare:Modor,germane:Modern,latine:Modorinum
urbo
Supra fino de placo en Modra
Blazono
Oficiala nomo: Modra
LandoSlovakio Slovakio
RegionoRegiono Bratislavo
DistriktoDistrikto Pezinok
Historia regionoSupra Hungarujo
Parto deMalgrandkarpata regiono
MontaroMalgrandaj Karpatoj
SituoModra
 - alteco175 m s. m.
 - koordinatoj48° 19′ 54″ N17° 18′ 32″ O / 48.33167 °N, 17.30889 °O /48.33167; 17.30889(mapo)
Areo49,62 km² (4 962 ha)
Loĝantaro8 957 (31.12.2009)
Denseco180,51 loĝ./km²
HorzonoMET (UTC+1)
 - somera tempoMET (UTC+2)
Poŝtkodo900 01
Telefona antaŭkodo+421-33
AŭtokodojPK
NUTS508101
Situo enkadre de Slovakio
Situo enkadre de Slovakio
Situo enkadre de Slovakio
Situo enkadre de Regiono Bratislavo
Situo enkadre de Regiono Bratislavo
Situo enkadre de Regiono Bratislavo
Vikimedia Komunejo: Modra
Retpaĝo: www.modra.sk
Portalo pri Slovakio
Map

ModrahungareModor,germaneModern estasurbo enSlovakio.

Urbopordego de Modra

Situo

[redakti |redakti fonton]

Modra situas en MalgrandajKarpatoj, laŭ ĉefvojo kajfervojoBratislava-Trnava. La ĉefurbo troviĝas 22 km.

Historio

[redakti |redakti fonton]

Lakampoj komence apartenis alBratislava burgo. La unua mencio devenis el1158, kiam hungarareĝoGéza la 2-a donacis la lokon alepiskopo deNitra. La komunumo detruiĝis fare detataroj en1241.Mateo Csák havis la tutan regionon inter1300-1321. Tiutempe la loĝantaro jam okupiĝis pri vinkulturo. En1361 la komunumo urbiĝis, en1569 iĝis ankaŭkampurbo ricevinte ĝin deMaksimiliano la 2-a (Sankta Romia Imperio). La urbo estis luterana episkopejo inter1741 kaj1934. La katolikalernejo iĝis luterana en1594. En1605Stefano Bocskai okupis la urbon. En1607 ricevis altan rangon libera reĝa urbo deRudolfo la 2-a. Konstruado de lafortikaĵo finiĝis en1646, tamen laturkoj detruis la urbon en1663. Okazis incendioj en1705 kaj1729. En1674 la katolika paroĥo kaj lernejo refondiĝis. En la 19-a j.c. granda parto de la fortikaĵo malkonstruiĝis.

En1910 loĝis en la urbo 5009 da homoj (4124slovakoj kaj 347hungaroj). ĜisTraktato de Trianon ĝi apartenis alPozsony (reĝa departemento), kie estis urbo kun konsilantrajto. Poste ĝi iĝis parto deĈeĥoslovakio. La urbo ankaŭ nun famas pri vinkulturo.

Vidindaĵoj

[redakti |redakti fonton]

Servoj

[redakti |redakti fonton]

Famuloj

[redakti |redakti fonton]

Esperanto

[redakti |redakti fonton]

En somero de 2008 kaj 2009 okazis en Modra-HarmóniaSomera Esperanto-Studado, grandskalaEsperanto-renkontiĝo por lernantoj de Esperanto, organizita delernu![1].

Ekde 2010, ĉiujn duan jaron, fine de oktobro aŭ novembre, okazas en Modra-HarmóniaKonferenco pri Aplikoj de Esperanto en Scienco kaj Tekniko.

Partneraj urboj

[redakti |redakti fonton]

Vidu ankaŭ

[redakti |redakti fonton]

Notoj

[redakti |redakti fonton]
  1. Arkivita kopio. Arkivita ella originalo je 2009-06-01. Alirita 2008-05-02 .
v  d  r
Romkatolikaj pilgrimlokoj en Karpata baseno
Hungario
Andocs *Alsószentiván *Attyapuszta (Pápakovácsi) *Baja *Balassagyarmat *Báta *Bátaszék *Bélapátfalva *Bodajk *Búcsúszentlászló *Budakeszi *Budapeŝto-Máriaremete *Celldömölk *Csatka *Csepreg *Csicsó (Hőgyész) *Csobánka *Csorna *Eger *Egerszalók *Esztergom *Ercsi *Feldebrő *Fertőszentmiklós *Gencsapáti *Gerjen *Görcsöny *Grábóc *Gyapa (Németkér) *Gyöngyös *Győr *Gyula *Hajós *Hanyipuszta (Dormánd) *Hédervár *Homokkomárom *Hont-Csitár *Horvátzsidány *Hosszúhetény *Ipolytarnóc *Jásd *Jászberény *Kaposszekcső-Szöllőhegy *Kaposszerdahely *Karancsság *Kács *Kópháza *Kunszentmárton *Lőrinci *Magyaregregy *Maráza *Máriabesnyő (Gödöllő) *Máriagyűd (Siklós) *Máriakálnok *Máriakéménd *Márianosztra *Máriapócs *Mátraszentimre-Fallóskút *Mátraverebély-Szentkút *Mezőkövesd *Monok *Mucsi-Papd *Osli *Pécs-Havihegy*Péliföld (Bajót) *Petőfiszállás *Pusztacsatár (Zalalövő) *Rakaca *Rakamaz *Röjtökmuzsaj *Rönök *Sajópálfala *Segesd (Hungario) *Solymár *Sopron *Sükösd *Sümeg *Szany *Szécsény *Szeged-Alsóváros *Szekszárd *Széplak (Cikó) *Szigetvár-Turbék *Szob *Tápiógyörgye *Tétszentkút *Tiszaföldvár *Törökszentmiklós *Vasvár *Vác-Hétkápolna *Vát-Szentkút *Velem *Vértessomló-*-
Slovakio
Báč *Banská Bystrica-Radvan *Banská Štiavnica *Beckov (vilaĝo) *Bíňa *Bôrka *Bratislavo *Brehov *Bukovce *Bytča *Čachtice *Červený Kameň (Ilava) *Čirč *Danišovce *Debraď *Hébec *Doľany (Pezinok) *Dubnica nad Váhom *Dúbravka (Bratislavo) *Dénesd *Gaboltov *Holíč *Hontianske Nemce *Horné Orešany *Hronský Beňadik *Hrušov (distrikto Rožňava) *Hrušov (distrikto Veľký Krtíš) *Humenné *Ilava *Jarabina (Stará Ľubovňa) *Jelenec *Jurová *Kláštor pod Znievom *Klokočov (Michalovce) *Košice *Kráľová pri Senci *Krásnohorská Dlhá Lúka *Krásnohorské Podhradie *Krásny Brod *Kremnica *Ladomirová *Levoča *Lipovník (Rožňava) *Litmanová *Lučina *Lúč na Ostrove *Malá Vieska *Malacky *Modrý Kameň (urbo) *Marianka *Modra *Nadlice *Nitra *Nitrianska Blatnica *Nová Baňa *Nová Ves nad Žitavou *Nové Mesto nad Váhom *Obišovce *Oščadnica (Čadca) *Podolínec *Pohranice *Pozba *Prešov *Prievidza *Prihradzany *Pružina *Rafajovce *Rajecká Lesná *Rožňava *Rudník (Košice-ĉirkaŭaĵo) *Sabinov *Senohrad *Sereď *Skalica *Skalka nad Váhom *Slovenský Grob *Smolník (vilaĝo) *Sokolovce *Spišský Štvrtok *Staré Hory *Strekov-Cigléd *Svätá Mária (Trebišov) *Svätý Jur *Šašová *Šaštín-Stráže *Teplička nad Váhom *Tomášikovo *Topoľčany *Topoľčianky *Trenčín *Trnava *Trstená *Turzovka *Úhorná *Večelkov *Veľký Šariš *Vinohrady nad Váhom *Višňové (distrikto Žilina) *Vranov nad Topľou *Vráble *Žirany-*-
Transkarpatio
Vojvodino
Slovenio
Transilvanio
Burgenlando
Kroatio

(evidente parte

eksterKarpatoj)
Bukovino(eksterKarpatoj)
Pollando(ekster Karpatoj)
v  d  r
Municipoj deRegiono Bratislavo
 
Bratislavo
 
Distrikto Malacky
Urboj
Municipoj
Armea spaco
 
Distrikto Pezinok
Urboj
ModraPezinokSvätý Jur
Municipoj
 
Distrikto Senec
Urbo
Municipoj
Elŝutita el "https://eo.wikipedia.org/w/index.php?title=Modra&oldid=8722334"
Kategorioj:
Kaŝitaj kategorioj:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp