všeobecná:porast, v ktorom je vyvinutý strop z korún stromov
geograficko-ekologická: zoskupenie organizmov (ekosystém), ktorého celkový ráz určujúdreviny (spravidla stromovitého vzrastu)
lesnícka: podľa všeobecne prijímanejlesníckej definície sa za les považuje porast, ktorého stromy dosahujú výšky aspoň 5 m a zápoje korún aspoň 25 %.
legislatívna: ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom[1]
FAO: územie pokryté stromami s výmerou väčšou ako 0,5 ha, so stromami vyššími ako 5 m, ktoré zaberajú viac než 10 percent plochy, alebo stromami schopnými dosiahnuť v dospelosti tieto hraničné hodnoty. Les nezahŕňa pozemky prioritne slúžiace na poľnohospodárske alebo mestské využitie.[2]
Lesy upravujúteplotu ajvlhkosť krajiny. Pod stromami je vždy o niekoľko stupňov chladnejšie. (Zatiaľ nie je známy taký materiál, ktorý by pri danej hmotnosti odviedol toľko tepla ako živý strom). Korene stromov spevňujúpôdu, čo je dôležité najmä na brehochriek, alebo strmých svahoch hôr, kde spomaľujúeróziu. Stromy sú veľkí producentikyslíka a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci saoxid uhličitý, ktorý potrebujú na procesfotosyntézy. Les tiež zachytávaprachové častice a podieľa sa na odstraňovaní niektorých škodlivých látok zovzduchu.
Les a lesné organizmy sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami pôdotvornejhorniny, modeláciou, orientáciou a sklonomsvahov, hĺbkou, výživnosťou a vlhkosťoupôdy a vlastnosťami prízemnej vrstvyovzdušia. Na vrcholkoch pahorkov ahôr rastliny trpia nedostatkom živín, vody a bývajú poškodzovanévetrom alebo ľadovými námrazami. Pôda je kamenistejšia aklíma drsnejšia. Preto majú tu rastúce stromy nižší vzrast, pokrivené kmene a voľnejší korunový závoj oproti porastom v nižších polohách, na svahoch a vdolinách. Prejavuje sa to tiež v zastúpení lesných živočíchov a v ich dennej aktivite. Tento jav sa nazývavrcholový fenomén.
V nížinách rastú pre zmenu najvyššie a najmohutnejšie stromy a bohatévysokobylinné spoločenstvá. Deje sa to však len v prípade, že pôda údolia nie je dlhodobo zamokrená, pretože korene rastlín v tomto type pôdy nemôžu dýchať a teda nevynikajú ani vzrastom, ani druhovou variabilitou. Mimoriadne vlhképočasie môže spôsobiť, že sa pôda presýti vodou a v dôsledku toho sa celý svah aj s lesom zosunie do údolia. Z hľadiska teploty je pre les najvýhodnejší južný svah s 30° sklonom. Na týchto ideálnych svahoch môžu rásť napríklad teplomilnéduby v lokalitách, v ktorých inak prevažujújedle abuky.
Život lesa závisí aj od zdrojov stavebných látok a stopových prvkov, ktorérastliny čerpajú vo forme vodnýchroztokov. Na základe toho sa vyvinula určitá organizáciakoreňov. V najvyššej, na živiny najbohatšej vrstve hrubej 5-20 cm je horné koreňové poschodie. Nachádza sa tu až 80 % všetkých živých koreňov. Pod ním je stredné koreňové poschodie a napokon spodné koreňové poschodie, ktoré môže siahať až po hladinuspodnej vody.
Živiny z rozložených tiel odumretých rastlín a živočíchov sa vracajú do pôdy. Rozklad odumretých lesných stromov trvá niekoľko desiatok rokov. Veľmi staré stromy so slabnúcimifyziologickými dejmi napádajúparazitickéhuby ahmyz už zaživa a urýchľujú ich zánik. Kolobeh látok a tok energie ovplyvňujúparazitické asaprofytické huby a baktérie. Ak rozkladači nestíhajú odumretú hmotu spracovávať, les sa postupne mení narašelinový.
Na výžive stromov sa zväčša zúčastňujú niektoré druhy húb, ktoré označujeme akomykorízne. Ichmycéliá pôsobia na povrchu alebo vo vnútri koreňov a uľahčujú uvoľňovanie a transport živín z pôdneho prostredia do cievnych zväzkov stromov. Strom zase poskytuje hube energeticky bohatécukry.
Stromy a ostatné zelené rastliny sú výrobcovia organickej hmoty aleboproducenti. Pomocou energieslnečného svetla premieňajú minerálne látky prostredia, hlavne vodu a oxid uhličitý naorganické látky. V zapojenom lese býva pre producentov často problém nedostatok svetla. Naň sú adaptované poschodovitým usporiadanímlistov,konárov akmeňov. Lepšiemu využitiu svetla, ale aj ďalších zdrojov pomáha druhová rozmanitosť porastu. Na okrajoch lesa sa vyvíja vegetácia tzv. lesných plášťov, ktoré tvoria svetlomilné a rýchlorastúce rastliny využívajúce bočné svetlo.
Rastlinami sa živia spotrebitelia alebokonzumenti. Ku konzumentom patria ajmäsožravce živiace sa inými živočíchmi. Lesnébylinožravce bývajú často adaptované na rôzne časti rastlín, napr. korene,lyko, drevo, listy,semená a pod.
Tradičné delenie lesov na listnaté a ihličnaté nie je príliš vhodné[chýba zdroj], pretožeihlica stromu je tiež list. Ani rozdelenie na opadavé lesy a neopadavé lesy nevyhovuje, pretože všetky listy stromov (vrátane ihlíc) v určitých cykloch opadávajú.
Výraz celospoločenské funkcie lesa bol začiatkom21.storočia nahradený výrazmi ako lesné ekosystémové služby, ekosystémové služby lesa. Ekosystémové služby (ES), ktoré poskytujú lesy, zahŕňajú benefity lesov vo vzťahu k ochranebiodiverzity, vody, ľudskému bytiu, či prispôsobeniu a zmierneniuklimatických zmien[3]. Problematike zahrňujúcej riešenie ekosystémových služieb lesa s ohľadom ich optimálneho využívania, platieb, atď. sa začína venovať veľká pozornosť nielen na európskej ale aj národnej úrovni napríklad aj realizáciou vedecko-výskumných projektov podporovaných aj slovenskou agentúrouAPVV.
Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú formačnú skupinuLs Lesy. Skladá sa z nasledujúcich klasifikačných či priamo mapovacích jednotiek i podjednotiek:[4]
Ls1Lužné lesy, rozdeľujú sa ďalej na 4 mapovacie jednotky:
↑S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o..Zákon č. 326/2005 Z. z.Zákon o lesoch [online]. epi.sk, [cit. 2019-07-09].Dostupné online.
↑Kenneth MacDicken, 2012: Forest Resources Assessment Working Paper 180, Rome,Dostupné online
↑Sarvašová Z., Šálka J., Dobšinská Z., Šterbová M., Kulla L., Sarvaš M., Báliková K., Výboštok J.: Nové prístupy k ekosystémovým službám lesa. Les/Letokruhy 2019, s. 23
↑STANOVÁ, Viera; VALACHOVIČ, Milan; (eds.).Katalóg biotopov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, 2002. 225 s.Dostupné online.ISBN80-89133-00-2.
