подорва́ть• (podorvátʹ) pf (imperfectiveподрыва́ть)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | подорва́ть podorvátʹ | |
| participles | present tense | past tense |
| active | — | подорва́вший podorvávšij |
| passive | — | подо́рванный podórvannyj |
| adverbial | — | подорва́в podorváv, подорва́вши podorvávši |
| present tense | future tense | |
| 1stsingular (я) | — | подорву́ podorvú |
| 2ndsingular (ты) | — | подорвёшь podorvjóšʹ |
| 3rdsingular (он/она́/оно́) | — | подорвёт podorvjót |
| 1stplural (мы) | — | подорвём podorvjóm |
| 2ndplural (вы) | — | подорвёте podorvjóte |
| 3rdplural (они́) | — | подорву́т podorvút |
| imperative | singular | plural |
| 2nd (ты/вы) | подорви́ podorví | подорви́те podorvíte |
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | подорва́л podorvál | подорва́ли podorváli |
| feminine (я/ты/она́) | подорвала́ podorvalá | |
| neuter (оно́) | подорва́ло podorválo | |